Juraj Borgula, viceprezident a hlavný vyjednávač Zväzu strojárskeho priemyslu
Pracovný trh prechádza zásadnými zmenami, ale o oveľa rozsiahlejšie a navonok ťažko badateľné zmeny sa postarali odbory. Východzia pozícia je asi takáto: štruktúra pracovných síl sa za posledný rok radikálne zmenila a zmenil sa aj postoj zamestnávateľov – chuť angažovať sa v dlhodobom zamestnávaní stále klesá a uprednostňujú sa krátkodobé formy – zmizla aj zamestnanecká turistika.
Znižovanie stavu zamestnancov zďaleka neskončilo – predpokladá to aj Úrad práce a svedčia o tom aj posledné štatistiky. Vysvetlenie je celkom jednoduché: pád výkonov spolu s tlakom na ceny vyžaduje znižovanie nákladov a mechanizácia je stále lacnejšia ako živá pracovná sila. Napriek tomu priemerné mzdy za 2009 vzrástli, čo je možné len vďaka tomu, že najskôr sa prepúšťajú menej kvalifikovaní a teda nižšie platení zamestnanci. To všetko sedí.
Veľokými zmenami prechádzajú aj odbory – charakteristickým pre odbory pôsobiace v priemysle sa stalo združovanie do väčších odborových zväzov – lídrom je nesporne OZ KOVO, ale nezaostáva ani OZ STAVBA a OZ CHÉMIA.
V kolektívnom vyjednávaní, pokiaľ ide o mzdy, vládne celkom realistické očakávanie. Horšie je to pri rozširovaní vplyvu odborov, ktoré nastalo vďaka zavedeniu plošného rozširovania kolektívnych zmlúv na odvetvovom princípe. Od 1. januára platí novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, na základe ktorej je možné rozšíriť vyššiu kolektívnu zmluvu dohodnutú medzi odborovým a zamestnávateľským zväzom na všetky firmy v odvetví – a to aj tam, kde nijaké odbory nie sú.
Spolu s výhodami, ktoré dáva odborárom zákonník práce, to pre nich znamená otváranie dverí v podnikoch za pomoci úradnej moci. Zamestnávateľské zväzy majú v tomto takmer pasívnu úlohu a pokiaľ si nedajú pozor, ľahko sa môžu stať Trójskym koňom, kde Achajcov predstavujú odborári a cenou nie je Helena, ale radikálne rozšírenie vplyvu.
Dá sa dlho diskutovať o tom, či nie sú neorganizovaní zamestnanci väčším rizikom pre sociálny zmier ako tí organizovaní. O čom sa ale diskutovať nedá, je zvýšenie sociálnych nákladov podnikov v nepríjemnom krízovom období - vďaka politickému zásahu. Stačí si preštudovať štatistiky porovnávajúce mzdy firiem bez a s kolektívnymi zmluvami, sú naozaj výrazné.
