TRENČÍN, NEW YORK – Asi to tak malo byť. Sergiovi Marchionnemu (58) sa ako šéfovi Fiatu pred rokom podaril vstup do americkej automobilky Chrysler. Američania od neho očakávali a očakávajú niečo podobné, ako sa mu podarilo s talianskou automobilkou v roku 2004, keď stála na pokraji krachu.
Marchionne sa narodil v Taliansku, vyrástol a vyštudoval však v Kanade. A tak po nastúpení do Fiatu, bol síce považovaný za domáceho, ale zmýšľanie mal úplne iné ako lokálni manažéri. Fiat v tom období za tri roky vystriedal piatich riaditeľov, ale až Marchionne vo firme uspel.
Takisto v Detroite je Marchionne ako doma – anglicky hovorí bez cudzieho prízvuku a keď prišiel do Chrysleru, usadil sa vo štvrtom poschodí vývojového centra (Chrysler bol vždy považovaný za najinovatívnejšiu americkú automobilku), nie do výškovej budovy, kde sídli manažment firmy.
Preťažený manažovaním
Podobne ako Carlos Ghosn, ktorý reorganizoval Nissan a Renault či Alan Mullaly, ktorý ozdravil Ford ani Marchionne nevyšiel z prostredia automobilového priemyslu. Do Fiatu prišiel zo spoločnosti SGS, ktorá poskytuje inšpekčné, testovacie a certifikačné služby pre priemyselné podniky. To však zjavne nie je na škodu, pretože veci, ktoré sú pre ľudí z brandže nedotknuteľné, manažéri z iného odvetvia za nemenné nepovažujú.
Chrysler bol firmou, ktorá mala veľa hierarchických úrovní a trvalo dlho, kým sa cez ne dostali informácie, často navyše skreslené. Marchionne sa rozhodol pre riešenie, ktoré popiera zásady zdanlivo efektívneho manažmentu.
Keďže je šéfom celého holdingu Fiat, automobilky Fiat a Chrysler, má podľa denníka Wall Street Journal pod sebou skoro stovku priamych podriadených. To samozrejme odporuje teórii manažmentu, podľa ktorej jeden človek môže efektívne priamo riadiť nanajvýš jednociferný počet ľudí. V ostatných automobilkách hovoria tomuto riadeniu ,,šialenstvo“. On kontruje, že to funguje, pretože ľudia dostávajú veľkú voľnosť. Do podoby akéhosi zrkadlového Fiatu sa snaží reštrukturalizovať aj Chrysler, a to tak, aby komunikácia a spolupráca oboch firiem do seba zapadala a prebiehala bez zádrheľov.
Sú však aj ďalšie dôvody, prečo takéto manažérske preťaženie môže fungovať. ,,Každý z mojich ľudí ma zastihne 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Keď volajú alebo mailujú, moje rozhodnutie vedia o niekoľko minút či sekúnd,“ povedal pre magazín Fortune. Jeho podriadení sa často sťažujú, že totálne nasadenie žiada aj od nich, nesťažujú sa však, že by nedosahovali výsledky. ,,Určí cestu a my máme po nej prejsť. Vkladám do toho viac času, ale za vyšším nasadením sú jasné výsledky, robíme pokrok,“ hovorí Scott Garberding, šéf výroby v Chrysleri.
Marchionne podľa magazínu Fortune dal oveľa väčší priestor mladším ľuďom ochotným obetovať sa práci. ,,Najťažšie bolo dosiahnuť, aby sa osobnosti navzájom dopĺňali a podporovali. Egá niektorých ľudí to jednoducho neuniesli a vybuchli. Bolo to ako vyháňanie zlého ducha,“ opísal Marchionne.
Vývoj dodá to, na čo má
Aj v technickej oblasti sa Marchionne rozhodol naplno využiť to, čo má a nečakať, kým vývoj za veľa peňazí prinesie prelomové modely. Automobilka plánuje do konca roka redizajnovať alebo faceliftovať tri štvrtiny automobilov, ktoré ponúka. Medzi inými úplne nový Dodge Charger, faceliftovaný Jeep Wrangler Unlimited a zatiaľ nepomenovaný crossover s tromi radmi sedadiel, ktoré budú zdieľať platformu s najpredávanejším modelom Jeep Grand Cherokee. Ďalšie modely majú upravené predné a zadné diely, prepracovaný interiér a vylepšené materiály. Žiadne z týchto áut nie je úplne nové, ale všetky vyzerajú sviežo a štýlovo.
Zlomovým momentom bude však december, kedy sa do USA dostane značka Fiat. Marchionne chce začať s predajom malého retro modelu – Fiat 500, ktorému sa veľmi dobre darí v Európe. Americká verzia 500-ky sa bude vyrábať v Mexiku a jej úspech či neúspech naznačí ďalšie smerovanie stratégie Chrysleru v USA.
Záchrana Chrysleru
Keď Marchionne pred rokom prevzal vedenie Chrysleru, bol v podobnej pozícii ako v roku 2004, keď sa dostal do Fiatu. Prevzal automobilku, ktorá bola existenčne závislá na trhu, kde strácala podiel (v prípade Fiatu – Európa, v prípade Chrysleru – USA). Obe spoločnosti mali výrazné problémy s kvalitou a vývojom nových technológií.
Po finančnej stránke však na tom bol Chrysler výrazne lepšie vďaka tomu, že prešiel bankrotom a zbavil sa mnohých svojich záväzkov.
Marchionneho predstava, ako sa udržať, je: posilniť technológiu, pritiahnuť mladých klientov s vysokými príjmami k značkám, ktoré doteraz kupovali najmä robotníci a prestavať dílerskú sieť. Všetci vedia, že Chrysler sa teraz musí postaviť na nohy sám – od vlády vo svojej histórii dostal podporu už dvakrát a tretíkrát by neprešla.
To, čo Marchionneho do Chrysleru pritiahlo, bola jeho veľkosť. Bol prvý, kto po vypuknutí krízy v roku 2008 hovoril, že šancu prežiť majú len automobilky s objemom výroby nad 6 miliónov vozidiel ročne. Podľa odhadov spoločnosti IHS Global Insight tento rok Fiat vyrobí 2,3 milióna áut a Chrysler 1,3 milióna.
Okrem toho dosiahol výhodnú dohodu. Pred rokom získal Fiat 20 percent v Chrysleri bez toho, aby zaň musel zaplatiť, Američania za to dostali prístup k platformám, na ktorých Fiat stavia malé vozidlá a tiež k malým úsporným motorom od talianskej automobilky. V súčasnosti americká vláda vlastní 8 percent a fond zdravotného poistenia 55 percent.
Päťročný plán
Keď vlani v novembri zverejnil päťročný plán, čo s Chryslerom, veľa vecí sa ešte nedalo reálne odhadovať. V roku 2014 automobilka plánuje, že 60 percent jej áut bude jazdiť na platformách Fiatu. Ešte kontroverznejšie sú odhady rastu. Marchionne ráta, že Chrysler by do roku 2014 mohol získať ďalšie 4 percentá na trhu na celkových viac ako 13 percent. V tom roku by mal Chrysler dosahovať prevádzkový zisk 5 miliárd dolárov.
Marchionne ostáva pokojný a skeptické komentáre ho nechávajú chladným. ,,Vždy dosiahnem čísla, ktoré som si stanovil a bude to tak aj v prípade Chrysleru. Čo môžem povedať je, že už tento rok skončíme lepšie ako na nule.“
Jeho ambície však siahajú za Chrysler. Do Ameriky by sa po 18 rokoch mala vrátiť značka Alfa Romeo. Cez túto značku by mohla firma postupne prinavrátiť kredibilitu. ,,Alfa má neuveriteľnú históriu a príťažlivosť – tie autá sú krásne, plné emócií a vyžarujú talianskosť,“ hovorí Harold Wester, pod ktorého patria značky Alfa a Maserati.
Ciele znovu nie sú nízke. V roku 2014 chce Alfa v USA predať 85-tisíc áut, čo znamená vyrovnať sa súčasnému predaju Audi, ktoré je v USA veľmi populárne.
Najväčší otáznik ostáva visieť nad kvalitou ako Fiatu, tak aj Chrysleru. Obe firmy sa pokúšali odlepiť z podpriemeru a pri niektorých modeloch až zo dna rebríčkov spoľahlivosti. Zatiaľ bezúspešne. Tohto problému si je Marchionne vedomý. Začiatok sériovej výroby nového Grand Cherokee nechal o mesiac odložiť, len aby sa o tom uistil. S pokrokom je zatiaľ spokojný, kvalita je však ako streľba na pohyblivý terč. Konkurenti ako Volkswagen či Ford takisto nespia.
Autor: Juraj Kantorík

















