BRATISLAVA - V doprave je stále zväčšujúcim sa problémom platobná morálka. Firmy platia neskoro alebo vôbec, a to bude podľa Rastislava Brenčiča, generálneho manažéra DHL Freight, ktorá sa zaoberá cestnou a železničnou prepravou, pokračovať minimálne pol roka až rok. ,,Môžeme očakávať ďalšie znižovanie počtu dopravcov, a to nielen malých, ale aj veľkých. A to je príležitosť pre nás, mať nových zákazníkov a viac prepravy,“ hovorí Brenčič.
Je rok od vypuknutia krízy. Ako sa u vás prejavila?
Kríza je príležitosť a ja ju nevnímam ako krízu, ale skôr prirodzený ekonomický cyklus a čudujem sa, že k tomu nedošlo podstatne skôr. Portfólio našich zákazníkov je natoľko široké, že sme výrazné poklesy v autopriemysle nezaznamenali, keďže tento segment predstavuje u nás len 15 percent tržieb. Hoci zrejme utŕžime o desatinu menej ako minulý rok. Naše vyhliadky na posledné tri mesiace sú však veľmi pozitívne a možno to bude aj menej ako desaťpercentný pokles. Tento pokles však kompenzujeme veľkým množstvom nových klientov, pretože došlo ku krachom a firmy si hľadali nových dopravcov a špeditérov. Taktiež od vypuknutia krízového obdobia došlo k prudkému zníženiu cien, a to o 25 až 35 percent, ktoré bolo podmienené prevyšujúcou ponukou.
Čo očakávate, že sa bude diať ďalej?
Očakávame ďalšie krachy väčších a stredných dopravcov a prežijú len tí, ktorí si nájdu dobrého partnera. Došlo k zníženiu a bude naďalej dochádzať k znižovaniu dopravných kapacít a v druhej polovici budúceho roka očakávam rast cien o asi desatinu. Pribudnú totiž aj poplatky na mýto, kvôli čomu budú musieť dopravcovia a špeditéri zvážiť, ako tento faktor zohľadniť v cenotvorbe. Keď sa vyrovná dopyt a ponuka kapacít, bude silný tlak na ceny a tie pôjdu hore. Možno sa dokonca stane aj to, že niekde bude chýbať aj ponuka.
Ako sa u vás prejavuje platobná neschopnosť a ako ju riešite?
Nesplatené faktúry stále narastajú. Počítali sme s tým a dokážeme sa s tým zatiaľ vyrovnať. Nárast je až 3-násobný. Pred rokom s platobnou schopnosťou nebol problém, avšak teraz počítame, že tento stav bude pretrvávať minimálne pol roka až rok.
Koľko je nutné mať voľných peňazí, aby firma mohla prežiť narastajúce pohľadávky?
Treba mať v rezerve asi jedno percento tržieb na zdravý chod firmy. Špedičný a dopravný biznis má veľkú konkurenciu, a teda aj nízke marže a tak si firmy nemôžu dovoliť pridlhú splatnosť. Preto je dôležitá prísnejšia kontrola pohľadávok. My sme ich stav začali oveľa prísnejšie kontrolovať a adresne komunikovať s neplatcami či s tými, čo s platbami meškajú. V iných biznisoch je možné mať väčšie percento pohľadávok, ale v doprave sú nesplatené faktúry, respektíve splatené faktúry životne dôležité. Ak je percento nesplatených pohľadávok vyššie ako jeden, môže to viesť v tejto oblasti až ku krachu firmy.
Aké opatrenia proti nesplácaniu podnikáte?
V prípade nových zákazníkov začíname s veľmi krátkou 14-dňovou splatnosťou, aby sme si ich vyskúšali a finančnú stabilitu si overujeme či už cez partnerské DHL-ky v zahraničí alebo cez odborné firmy, ktoré zisťujú bonitu klientov. Výnimočne sme zriadili aj platby vopred, a to s firmami mimo únie. V rámci únie je to trochu iné, lebo firmy sú zvyknuté na dlhšie splatnosti, a to až okolo 60-tich dní.
Kde je najvyššia platobná neschopnosť?
Na základe našich skúseností sa stále vo väčšej miere objavujú problémy so splácaním záväzkov u menších a stredných firiem, respektíve u firiem v konkrétnych sektoroch hospodárstva. Najčastejšie problémy so splácaním pohľadávok sú na východnom Slovensku. Pravdepodobným dôvodom môže byť, že firmy neboli schopné odolávať tlaku svojich klientov na dlhšie splatnosti, a tak sa dostali do druhotnej platobnej neschopnosti. Najväčšie problémy vnímame z odvetví ako drevospracujúci, papierenský priemysel či biela technika.
Prepravné a logistické firmy v poslednej dobe čím ďalej tým viac vytvárajú partnerstvá, aby mohli voziť všetko a ponúknuť jednu ponuku, a to si potom medzi sebou rozdelia. Napríklad UPS rozbehol spoluprácu so Schenkerom, DPD s Lindbergh & Dachser či Gebrüder Weiss s GLS. Vy vozíte všetko, je to výhoda?
Zákazníci sú radi, že nemusia všetko riešiť zvlášť, že poskytujeme všetky druhy prepravy, a to cestou, železnicou, letecky či loďou. Prepravujeme balíky, ale aj palety a taktiež poskytujeme aj skladovacie priestory či riadenie dodávateľského reťazca. Doteraz to bolo tak, že keď chceli prepraviť palety, riešili to s jednou firmou, s druhou zase balíčky a s treťou obálku do New Yorku. My im vieme poskytnúť všetko, lebo máme štyri divízie, ale keď treba, spojíme sa, predložíme jednu ponuku a prípadné problémy potom zákazník rieši s jedným človekom a nie s troma. Preto aj dochádza k tejto kooperácii s našou konkurenciou, čo považujem za správne a konečne zákazník nedostane ponuku podľa možností dopravnej a logistickej firmy, ale podľa toho, čo skutočne vyžaduje a potrebuje.
Znižovali ste dopravné kapacity a prepúšťali zamestnancov?
Neprepúšťali sme, ale dobrovoľne odišlo asi 8 percent ľudí, ktorých sme nenahradili. Máme v dlhodobom nájme viac ako 70 návesov a k nim si zmluvne zabezpečujeme ťahače a vodičov. Portfólio dopravcov musíme rozširovať preto, že sa nám aj z dôvodu zániku časti konkurencie navýšil počet prepráv o viac ako dvadsať percent, a tak ho aj rozširujeme. S dopravcami veľmi úzko komunikujeme, pretože si myslíme, že je dôležité poznať ich potreby i problémy, lebo bez spoločnej dobrej spolupráce by bolo nemožné dosiahnuť úspech. Snažili sme sa našich partnerov udržať nad vodou, čo sa nám aj podarilo a teraz sa nám to pozitívne vracia. My máme autá a vodičov a práve s tým majú naši konkurenti najväčšie problémy, lebo zúžili kapacity a nemá im najmä v dnešnom čase sezóny kto voziť.
Ako to, že máte o 20 percent viac prepravy a tržby klesnú o desať percent?
Dôvodom je spomínaný prudký tretinový prepad cien.
Využívate na Slovensku aj zahraničných zmluvných dopravcov?
Pravdaže, máme mnoho poľských, českých aj iných zahraničných dopravcov. Nemáme špeciálne požiadavky, pravdaže, dbáme na kvalitu a dodržiavame legislatívu.
Ako sa darí DHL v iných krajinách?
Slovenskému trhu DHL sa darí lepšie ako našim západným kolegom. Rast u nich nebol taký výrazný a stále dochádza k presunom výroby, a teda v tých krajinách je stále menej príležitostí (veľké fabriky na západe sa zatvárali a teraz sa zatvárajú a presúvajú aj menšie). V Poľsku, Maďarsku či Česku im veľmi pomohol kurz a mali kurzové zisky, pretože platby prijímali v eurách a výdavky platili v domácej mene.
Autor: Zuzana Bírešová


















