Automobilový priemysel čakajú dve veľké výzvy - vysporiadať sa s vysokými cenami komodít a zároveň aj s rastúcimi nákladmi na splnenie nových regulačných opatrení. FOTO: VW
LANSING (MICHIGAN) - Ako došlo k bankrotu GM? To, čo dnes američania volajú “nový nablýskaný GM”, vzniklo vlastne zo zákona o bankrote, s oveľa menším dlhom, drasticky zníženými nákladmi a iba zopár značkami a dealermi. Teraz má GM jasný cieľ – dosiahnuť zisk do roku 2011. V skutočnosti všetci detroitskí výrobcovia áut tvrdia, že v roku 2011 - 2012 budú opäť ziskoví.
To je určite dobrá správa nielen pre americkú ekonomiku, ale aj pre krajiny v Ázii, Európe a Južnej Amerike, ktoré majú hmotný záujem o budúcnosť GM. Tiež to znamená, že americké spoločnosti sa budú podieľať na globálnom raste automobilizmu, ktorý je už za dverami.
Čo je možno ešte dôležitejšie, znamená to aj, že budú musieť viac investovať a vyvinúť väčšie úsilie, aby vyriešili problémy, ktoré žiadny výbor pre bankroty nevyrieši: celosvetové zvyšovanie dopytu po prírodných zdrojoch a dopad rozsiahlej industrializácie tretieho sveta na životné prostredie. Tu sa ponúka otázka: Dokáže sa západ znovu stiahnuť z automobilového priemyslu? Odpoveď je nie. Vyplýva to zo správy analytickej spoločnosti CSM Worldwide, ktorá sa zaoberá najmä automobilovým priemyslom.
Inflácia cien komodít a strašiak nových regulačných tlakov
Je iba chabou útechou, že svetová kríza zastavila nekonečné stúpanie komoditných cien spôsobené prudkým rastom v krajinách ako Brazília, Rusko, India a Čína. Teraz však, keď návrat k zisku popredných dodávateľov vyzerá reálnejšie, stredne- a dlhodobé odhady ukazujú, že tie isté faktory, ktoré krízu spustili – globálny boj o vzácne zdroje – sa vynoria opäť.
Očakávania, ktoré ovplyvnia ekonomickú situáciu:
- Medzinárodný menový fond očakáva, že globálna ekonomika vzrastie do roku 2010 o 2,5 percenta a do roku 2012 bude každoročne rásť o 5 percent.
- Podľa Informačno-analytického centra oxidu uhličitého stúpnu emisie CO2 celosvetovo z 28 miliárd z roku 2005, na 42,9 miliárd metrických ton v roku 2030.
- Je dosť pravdepodobné, že bude stúpať aj celosvetový dopyt po rope, priemerne o 0,6 percenta ročne do roku 2014, najmä v rozvojových krajinách Ázie a stredného východu, tvrdí Medzinárodná energetická asociácia.
- Prieskum Dundee Wealth Economics ukázal, že Čína, kde sa rast hrubého domáceho produktu počas krízy len spomalil na 6 až 7 percent, sa len v prvej štvrtine roku 2009 podpísala pod 38 percent svetovej spotreby medi.
- Mimochodom, meď nie je jediná surovina. Čína bola lídrom aj v spotrebe hliníku, zinku, ocele alebo niklu v rokoch 2000 až 2008. Očakáva sa, že jej dopyt po týchto surovinách bude ešte značne stúpať.
Všetky tieto očakávané trendy zvýšia podľa CMS náklady a budú si vyžadovať nielen kreatívnejšie riešenia či od výrobcov alebo od dodávateľov, ale aj udržanie si marže.
Tento obnovený tlak na profitabilitu nemohol prísť v horšom čase. Geopolitická dynamika by totiž mohla prinútiť už industrializované krajiny Európy, Ázie a Severnej Ameriky maximálne zredukovať emisie skleníkových plynov, a to z jednoduchého dôvodu – sú bohatšie a technologicky vyspelejšie.
To by pre vyspelé trhy mohol byť veľmi drahý špás. Veď iba v Spojených štátoch odhaduje Obamova administratíva, že súčasný stav emisií CO2 a palivová ekonomika zvýšia cenu priemerného vozidla o 1.300 dolárov.
Miera pravdepodobnosti, že sa takéto niečo stane, je veľmi vysoká. Indický minister životného prostredia nedávno poznamenal, že rokuje s krajinami, ako je Brazília, Čína a Južná Afrika o spoločnom stanovisku k požiadavke, aby bohatšie krajiny, ako je napríklad USA a Británia zredukovali emisie skleníkových plynov o 45 percent oproti hodnotám z roku 1990, a to do roku 2020. Čo je oveľa viac, než na akých sa dohodli lídri z G8.
India sa tiež vyjadrila, že bude proti akejkoľvek novej dohode o ďalšom redukovaní emisií, pretože by to ohrozilo spotrebu energie, transport a zabezpečovanie dodávok jedla. V tomto ohľade majú pravdu, keďže množstvo ľudí v krajinách BRIČ-u doteraz žije bez pitnej vody, elektriny a ostatných pilierov industrializovaného sveta. Takisto tvrdia, že asi 80 percent CO2 nahromadeného v atmosfére pochádza práve z idustrializovaných krajín ako napríklad USA.
Už len kvôli argumentom postavených na sociálnej spravodlivosti možno očakávať, že západné vlády budú hľadať kompromis a aspoň do určitej miery súhlasiť s kompenzáciou za emisie pre menej rozvinuté krajiny. Ak sa môžeme riadiť históriou, tak ako prvý príde na rad v škrtoch práve automobilový priemysel.
Túto dvojitú pohromu – infláciu cien komodít poháňanú globálnym dopytom a zvyšovanie regulačných nákladov – už ťažko možno nazývať novým fenoménom. Samozrejme, niekto by mohol namietať, že teraz je priemysel v lepšej pozícii, aby sa vyrovnal s oboma faktormi, pretože ďalšie náklady boli už zo systému bolestivo odstránené. V každom prípade, veritelia budú musieť byť vyplatení, akcionári budú čakať dividendy a záväzky zdravotnej starostlivosti a penzijné záväzky musia byť splnené – a tak v jednom momente by mali začať znovu stúpať aj ceny komodít.
Ale vláda a automobilový priemysel budú musieť celkom určite spolupracovať aj po prekonaní súčasnej finančnej krízy, ak má priemysel trvalo profitovať, nie iba prežívať.
Priemyselná politika: Teraz alebo nikdy
CMS Worldwide verí, že pôžičkový program pre výrobcov áut s vyspelými technológiami (Advanced Technology Vehicle Manufacturing Loan program) z pera vlády Spojených štátov, bol zmysluplný krok k vytvoreniu priemyselnej politiky pre domáci autopriemysel na japonský štýl. Schválila 25 miliárd amerických dolárov na priame pôžičky pre vhodných žiadateľov na vybavenie, rozšírenie alebo založenie výroby vozidiel s vyspelými technológiami a taktiež komponentov do týchto vozidiel na území Spojených štátov.
Realita je podľa CMS ale taká, že tento program vlastne iba dohliada, aby sa plány, ktoré výrobcovia už zaviedli do praxe, pridŕžali nových, prísnejších CAFE štandardov. Nevyhnutnosťou je, aby toto partnerstvo pokračovalo a myslelo v budúcnosti ďalej než za roh; a to platí aj pre Európu a Áziu.
Samotní výrobcovia už postavili svoje stratégie tak, aby sa prispôsobili americkým, európskym a ázijským emisným štandardom a palivovej ekonomike v dvoch nasledujúcich produktových cykloch. Tieto plány však ďaleko zaostávajú za prognózami rapídneho rastu pohonných technológií ako sú priame vstrekovanie, turbodúchadlo, technicky vyspelá prevodovka a ďalšie.
CMS Worldwide tvrdí, že tým nechce naznačiť, že v blízkom období sa nečrtajú žiadne príležitosti. Vlastne, ak 85 percent energie spotrebuje nízka efektivita výkonu motora, existuje veľa možností vyvinúť technológie, ktoré zvýšia výkon motorom poháňaného príslušenstva, brzdných a chladiacich systémov atď.
Po roku 2015 už obraz nie je taký jasný. Aj naďalej sa očakáva rast v elektrifikácii vozidiel, keďže hybridné technológie sú na vzostupe. Predpokladané sú aj ďalšie investície do technológií ako vznetové motory na plyn, minimotory, benzínové motory s elektrickým zapaľovaním a alternatívne pohonné hmoty. Aby sa ale dali robiť presné prognózy do ďalekej budúcnosti, potrebujeme lepšie porozumieť budúcim lokálnym a aj globálnym postupom, poznať technologickú pripravenosť a s tým spojené náklady a ceny palív. V tejto chvíli ani CMS nevie posúdiť, čo vlastne ešte nevieme.
Jedna vec je ale podľa CMS Worldwide istá: Čína, India a ďalšie krajiny budú rásť. Zároveň je možné, že nebudú mať dostatok snahy alebo prostriedkov na znižovanie emisií. A práve preto je potrebné, aby sa vlády vyspelých krajín, najmä USA, aj naďalej angažovali v autopriemysle a spolupracovali na vývoji nových, moderných technológií.
Ak majú byť rozvojové krajiny vo väčšej miere zodpovedné za redukovanie emisií a autopriemysel má byť prostriedok, vlády musia počítať s tým, že investície do inovácií budú veľmi vysoké, že súkromné spoločnosti nie sú imúnne voči sile trhu a že cieľom súkromného podnikania je zarobiť a profitovať.
Eric Fedewaz CMS Global Powertrain Forecasts tvrdí, že si musíme “vyinovovať” cestu von z krízy a priemysel a vlády celého sveta musia spolupracovať. Dobre načasované inovácie akumulátorových technológií, biopalivá a elektrifikácia budú potrebnejšie než kedykoľvek predtým.
Autor: Michaela Vrábová
